Staccato alias Staky
Keď vám pribudne do domu nový život, zamilujete si ho. Nech je akýkoľvek a nech je to čokoľvek. Nechcem povedať, že môj život bol prázdny, ale rozhodne je plnší, odkedy sme si priniesli domov nášho štvornohého člena rodiny. Je neuveriteľné, za akú krátku chvíľku sa do neho všetci zamilovali. Že by bol taký úžasný? To asi nie. Ako každý normálny pes. Bol výnimočný tým, že bol náš. Dokonalý a nádherný. Asi najviac zaujímavé je, že keď sa nás niekto opýta, čo to máme za rasu, my odpovieme whippet. Po prečítaní otázniku v ich očiach je jasné, že nemajú šajn, čo je to whippet. Stredný dostihový chrt, na to už počuje každý. Samozrejme, ani my sme na začiatku neboli iní. Pre mňa bol chrt každý pes, čo bol chudý a behal dostihy. Väčšinou nasleduje druhá otázka, prečo sme si, pre kristove rany, kúpili takéhoto psa. A práve tu sa začína náš príbeh. Na brnenských dostihoch nevidím nič iné iba kone. To je môj život, to je môj svet. Pri jednom prebiehaní medzi dráhou a padokom ma za ruku zatiahol priateľ. Pohrúžená do foťáku som sa nahnevane otočila, čo chce. Ukazoval na psíka spokojne ležiaceho pri nohách majiteľa. Exteriérovo dokonalého, ladného psíka s nádhernou farbou a náramne ušľachtilou hlavou. Kone prestali (na par minút) existovať. Ani on ani ja sme už nevedeli vyhnať tú krásu z hlavy a tak sme sa rozhodli, že korunky našetrené na dovolenku minieme na iný účel. Začalo sa horlivé zháňanie informácií, čo to je vlastne za psa. Pri tom sa človek dozvie veľa zaujímavostí, že chrt ako pes má veliké množstvo druhov od veľkých až po najmenšie, chlpaté i krátkosrsté, vizerajúce i menej vizerajúce ako klasický chrt, ktorého si každý predstaví pri tomto slove. Whippet? Áno to je to čo sme tam videli a určite to, čo chceme. Internet ukrýva veľa informácií, preto nebolo ťažké vyhľadať nejaké o týchto psoch. Zistili sme, že je nie len nádherný, ale nemá žiadnu zlú vlastnosť. Prosto ideálny pes. A bolo rozhodnuté. Toho musíme mať. Nasledovalo ďalšie horlivé hľadanie. K takémuto psíkovi sa v Českej republike veru vôbec nie je ľahké dostať. Je ich tu tak strašne málo, že nám vyšli iba dve ponuky, z ktorých jedna sa nám veľmi nepozdávala. Po skontaktovaní pani chovateľky už bolo viac menej rozhodnuté a do niekoľkých dní sme si išli po psíka. Cesta plná očakávaní. Nikdy som nebola v chovateľskej stanici preto bolo pre mňa všetko nové a zaujímavé a bola som naozaj prekvapená ako to vlastne prebieha. Čo sa týkalo mňa myslela som si, že prídeme, odovzdá nám psíka s dokladmi, zaplatíme a odchádzame...Veľký omyl. Po privítaní a ponúknutí kávy nám stručne vysvetlila, čo to whippet je. Ukázala nám otca, následne mamu a potom na nás vypustila šteniatka. Na záhradke sme si ich poobzerali, ako sa naťahujú a šalejú, pričom ich maminka po očku strážila. Pani chovateľka odišla a nechala nás pár minút samých, aby sme sa rozhodli, ktorého chceme. Rozhodli sme sa pre Staccata. Nasledovalo poučenie čomu sa vyvarovať, ako kŕmiť, na čo si dávať pozor a v neposlednej rade nás poprosila, aby sme sa z času na čas ozvali ako sa psík má. Absolútne spokojný tak došiel ku nám domov, kde si začal privykať na nové prostredie a ľudí. Priznávam, že som psíka pustila do postele ja, nie priateľ a mať v posteli dnes už viac ako 10 kilového votrelca pri spaní nie je nič príjemné. Minimálne skvelá antikoncepcia. Medzi ľuďmi koluje povesť, že tieto psy sú hyperaktívne a potrebujú veľa behať. Spokojne môžem povedať, je to kec. Je to abnormálne lenivý a pohodlný pes, ktorého o deviatej ráno nevieme dostať von z postele. Druhý chýr čo koluje je, že sú to psy pomerne hlúpe. Aj to je kec. Slovo hlúpy by som opravila na inteligentný. Pokiaľ sa človek zaháňa tým že jeho pes si sadne, keď sa na neho pán čo i len pozrie, tak by som s dovolením protirečila tým, prečo si sadá? Staky si vždycky priveľmi dobre premyslí či sa mu oplatí niečo urobiť alebo nie. Oplatí sa mi to splniť alebo nie? Preto ak je človek vynaliezavý, tak aj „hlúpy“ whippet ho bude počúvať. Iné to je, keď ide so psíkom von, nech sa prebehne. Tam by som dala psíkovi prívlastok ignorant. Človek si musí zachovať chladnú hlavu, pretože privolať whippeta nie je nič jednoduché. Bohužiaľ náš pes, keď ho niečo zaujme tak nie je schopný ani dvihnúť hlavu na zavolanie, po prípade si sadne a sleduje či sa mu oplatí pribehnúť. Môj typ? Strašne rád ohrýza paličky. Stačí jednu zobrať do ruky a je pri vás ako strela. Na zlozvyky sa nemôžem sťažovať, dovolím si povedať že nemá žiadne špeciálne aké nemá každé iné obyčajné šteňa. Pokiaľ mu dáte dostatok hračiek na hryzenie a hranie, nebude sa obzerať po ničom inom, čo by mohol zničiť. Ale pozor. Pokiaľ sa snaží upútať vašu pozornosť a nedarí sa mu to, vezme do úst niečo vďaka čomu určite vyskočíte – čiže vec ktorú nesmie. Preto chcem vyvrátiť názor, že tento pes je hlúpy. Posledné na čo chcem v tomto článku upozorniť je, že chudý byť má :-D.
Pevne dúfam že môj článok vás trošku navnadil k tomu, prečo práve whippeta, prečo nie niečo iné :-).
